
Franta a Ondra, večné deti, dvojčatá na nerozoznanie, žijúce v magickom svete spolu so svojimi domácimi zvieratami. Spoločne zdieľajú každý deň, každú rutinu, každú myšlienku. Navonok zrkadlá, no vo vnútri dve absolútne odlišné duše. Roky neoddeliteľného spolužitia im prerastajú cez hlavu. Franta túži po vyslobodení, básni o lietaní, o svete mimo spoločných stien, ktoré ich zväzujú. Ondra sa drží pri zemi, zmierený, zakorenený, uzavretý v tom, čo dobre pozná. Môže ich ešte niečo oddeliť? Je vôbec možné uniknúť, keď celý tvoj svet nosí tvoju tvár? Zvíťazí láska alebo ich nakoniec rozdelí až smrť?

Intímny príbeh manželského páru, ktorý sa po rokoch spoločného života rozhodne pre otvorený vzťah. Čo sa stane, keď do ich vzťahu vstúpia aj iní ľudia? Dokáže vôbec láska fungovať bez výhradného záväzku? Je to citlivý pohľad na partnerstvo, ktoré nechce byť o kontrole, ale o slobode – no môže práve tá byť základom stabilného a hlbokého vzťahu? Je to príbeh o láske, ktorá hľadá svoju podobu mimo zaužívaných foriem spolužitia. Bez filtra. Bez hanby. Srdcom.

Nenápadný učiteľ z malého priemyselného mesta v Rusku natáča školský kolorit na základnej škole. Jeho amatérske zábery postupne odhaľujú realitu života v Rusku počas vlečúcej sa vojny proti Ukrajine. Film Pán nikto proti Putinovi dnes vzbudzuje obavy aj u samotného režimu, ktorý ho súdne zakazuje a bedlivo dohliada na to, aby sa k nikomu v Rusku nedostal.

Po náhlej smrti svojej ženy musí protagonista filmu Peter Jochec prevziať starostlivosť o dve dospievajúce deti, dcéru Vanesu a syna Petra, ktorý trpí vážnou poruchou autistického spektra.

Bizarné ťaženie básnika Gabriela D’Annunzia, ktorý po prvej svetovej vojne obsadil Rijeku a vyhlásil vlastný štát, ožíva vo filme Igora Bezinovića. Ten v prelínaní archívov a nadsádzky odhaľuje korene fašizmu.

Prostredníctvom úprimných rozhovorov s ľuďmi čakajúcimi v rade na očkovanie využíva režisér pandemickú psychózu ako pozadie pre subtílnu štúdiu spoločnosti, ktorá už dlhší čas čelí rôznym krízam.

Film sleduje vedca Gyulu Dékányho, ktorý strávil viac ako 20 rokov medzi Európou a Austráliou vývojom prelomových liečebných postupov pre Parkinsonovu a Alzheimerovu chorobu. Je to príbeh o vede, obeti a boji za vyváženie rodiny a inovácií.

Pred 27 rokmi záhadne zmizla mladá žena zo Slovenska. O desaťročia neskôr sa jej sestra, filmárka, vydáva na cestu, aby zistila, čo sa naozaj stalo, a pochopila, prečo sa rodina zdá byť taká ľahostajná voči jej neprítomnosti.

Caliu sa cíti uväznený v rómskej osade, kde sa narodil, a odmieta prijať fakt, že jeho sláva „kráľa huslí“ patrí minulosti. Medzi výzvami prítomnosti a spomienkami na zlatú éru sa vydáva na cestu za vlastným znovuzrodením. Hudba zostáva jedinou konštantou, ktorá ho drží nad vodou a ženie vpred.

Snímka zachytáva ambivalentnú povahu tirolskej krajiny v okolí vrchu Bürglkopf. Idylu alpskej prírody, pasúceho sa dobytka, zurčiacich potokov a dychberúcich panorám narúša vedomie, že na vrchole hory sa nachádza utečenecké centrum. Vstup nepovolaným osobám je zakázaný, kontakt s ľuďmi vo vnútri nežiaduci a pohľad za jeho steny je kamerám úplne odopretý. Prísny režim, ktorý musia žiadatelia o azyl dodržiavať, im zaručuje jediné: minimálnu šancu zotrvať v bezpečí Rakúska.
Režisérka však napriek reštrikciám nachádza spôsob, ako mimo areálu centra, v kulisách hlbokých lesov na úpätí hôr, viesť rozhovory s jeho obyvateľmi. Ich autentické svedectvá odhaľujú nielen osobné skúsenosti a dôvody úteku, ale aj realitu každodenného života v samotnom zariadení. Komplexný obraz dopĺňajú výpovede tých, ktorí centrom prešli a usadili sa v Rakúsku, aj kritické hlasy miestnych, prejavujúcich silnú empatiu. Ukazuje sa, že aj tvárou v tvár neľudskému byrokratickému aparátu si človek môže zachovať dôstojnosť a nádej.

Čo by asi povedal Nicolae Ceaușescu, keby sa po dvadsiatich rokoch vrátil do Rumunska? Dokument Alexandra Solomona stavia na tejto ironickej predstave a cez stretnutia s novými podnikateľskými elitami odhaľuje podobu postsocialistického kapitalizmu, v ktorom sa moc, peniaze a vplyv často rodili z väzieb na starý režim.

Blok štyroch krátkych filmov zo 60. a 70. rokov 20. storočia, ktoré vznikli v štyroch krajinách projektu KineDok. Tieto filmy ponúkajú pohľad na nedávnu minulosť každej krajiny, nájdenú v ich filmových archívoch.

Emperor je interaktívny a naratívny zážitok vo virtuálnej realite, ktorý pozýva používateľa cestovať do mozgu otca trpiaceho afáziou. Je to príbeh muža, ktorý stratil schopnosť hovoriť, a dcéry, ktorá sa s ním snaží komunikovať.

Naše počasie sa stáva čím ďalej nevyspytateľnejším. Film sleduje Annu z rakúskeho Halleinu a ukazuje, ako obnova lužných lesov, mokradí a riečnych ekosystémov môže pomôcť čeliť klimatickým zmenám a chrániť nás pred extrémnym počasím.

V tomto 360 ° zážitku objavujeme, ako žije európska divoká príroda v krajine silne ovplyvnenej človekom. Rys, medveď, vlk a jeleň sa po úbytku vracajú a prinášajú nádej. Európa stojí na križovatke ochrany aj návratu divočiny.

Hoci sa queer ludia na Slovensku boja o svoj holý život, studňa zostáva aj naďalej otrávená.

Adam je 12 ročný drevorubač zo Slovenskej hladovej doliny, ktorý bojuje so stereotypmi v dedine, popiera svoj pôvod a snaží sa ukázať, že je presným opakom toho, ako Rómov vidia jeho kamaráti.

Dávid, mladý performer z Křtetíc, sa pripravuje na dôležitý koncert. Musí sa vyrovnať s očakávaniami rodičov a hľadá svoju identitu. „Kráľovna z vesnice“ skúma jeho cestu za prijatím a autenticitou.

Vedľajší efekt vojny: Keď však vypadne elektrina, na oblohe žiaria hviezdy jasnejšie.
Každý mesiac od nás dostaneš dávku čerstvých informácií. Prihlás sa k odberu noviniek a dostaneš od nás zdarma voucher do online videotéky.
Súhlas so spracovaním osobných údajov.